Nájsť tak raz ten môj,
stratený pokoj,
pokoriť prekážky,
chyby dať bokom.
Pozrieť sa do očí,
zbadať tam dúhu,
už nie sivé mraky,
s kvapkami oceánu...
Z minúty na minútu,
chápať a žiť,
nie celé stáročia,
tápať a živoriť.
Pozrieť sa vedľa,
vidieť tam Teba,
tu pri mne,
nie pri nej...
A nič viac mi netreba.
Sen sa žitím nestane,
keď budeš mlčať,
treba mu pošepkať,
a zmysly prebrať.
Hodnoty života,
nikdy sa nestratia,
len treba bojovať,
len za tie objatia,
sekundy šťastia.
Nie vždy to však ide...
Zmysel uniká...
Vtedy treba pomôcť,
a nie hľadať vinníka...
Komentáre
pjeknééé
:)