Princezná bez cenzúry

Nesmrteľný kolotoč,
tých našich dní,
pamätaj si ten moment,
každý môže byť posledný.
Objatie večnosti,
zovretie strachu,
nekonečné hodiny,
na nich zrniečka prachu.
V očiach planie nádej.
Nesmrteľná idea...
Veď sme tak mladí,
aj tak sa nás to týka,
keď nečakane, do srdca,
zabodne sa dýka.
A pritom, len niektorí,
sú natoľko šialení...
Im tlkot srdca neumlčí,
ani tisích blikajúcich varovaní.
Veria v snov realitu,
napriek všetkému stále snívajú,
bez ohľadov na hroziaci naivitu...


Strach z priznania. Strach z prekážok, strach z diaľok. Strach, ktorý sám najavo nevyjde...Strach z Toho, čím som. Toho, čím sa stávam. Už to tak je. Pokorená láskou.

Milujem.
Dýchala by som pre Teba
Dýchala...
Chcem byť . .....
Už na stálo. Na večnosť. Je to za hranicou slov, za hranicou prejavu. Neovládam to, nedokážem sa brániť, nedokážem sa netrápiť, nedokážem sa odosobniť, nedokážem sa nezaujímať. Nedokážem..
.Nič nieje večné. Ale všetko večné je. Moje všetko má meno. Nepochybujte o mojom zdraví, môžem Vás uistiť, že som nadobro zatratená. A liečiť sa odmietam... Som pokorená. Navždy.