Princezná bez cenzúry

 Narušenie inak precízne pravidelného cyklu ju donútilo v sychravé jesenné ráno zaparkovať na parkovisku nákupného centra, kde sídlila aj lekáreň.

-Jeden tehotenský test. Ten drahší, čo sa dá urobiť hocikedy -čakať už naozaj nemohla.

-Nech sa páči. Stotridsať korún. – podala jej ružovú škatuľku s príjemným úsmevom na perách lekárnička.

Lucia jej úsmev opätovala,  aj keď naň vtedy nenachádzala naozaj žiaden dôvod.

O pár minút už bola doma s malým plastovým obdĺžnikom v ruke vychádzala zo záchoda. Čakala desať minút, no jej to pripadalo nekonečne veľa. A potom tam boli. Zreteľné, ružové a dve. Hladina HCG potvrdzovala jej obavy. Jej úžas zmarilo až prudké otvorenie dverí. Lucia si uvedomila, že ani nevie, ako dlho tam nad tými čiarkami len nehybne stála.

-Ahoj, Luci. – prišiel do izby Erik a pobozkal ju.

-Čo ti je? – spýtal sa, keď sa bližšie pozrel do jej tváre.

-Som tehotná. – odvetila, a stále nedokázala skryť to, ako ťažko to prijíma.

Erik ju objal a povedal: - neboj, Lucinka, to zvládneme, - a Lucia náhle pocítila nečakaný intenzívny príval radosti. A o nepatrnú chvíľu aj strachu.

Ráno, keď vstávala do práce, nemyslela na nič iné, len na svoj stav. A tak to bolo aj celý deň.  A v ten deň si aj o niečo viac všímala svojich skôlkárov...

Nedalo jej to, musela to mať potvrdené. Zavolala teda kamarátke, gynekologičke, kedy má voľno a po zistení, že jej dnes o desiatej odpadla jedna pacientka, Lucia neváhala. Kolegyniam povedala, že si ide len pre niečo skočiť do neďalekého obchodu a už si aj obliekala kabát, hoci mala ešte čas polhodinu. Zaparkovala na parkovisku pred známym sanatóriom, vyšla z auta, privinula si kabát o seba o niečo silnejšie a vykročila. Pripravená pozrieť sa realite priamo do očí.

-Čauko, Luci, deje sa niečo? V telefóne si sa mi zdala nejaká vyplašená. – spýtala sa zo záujmom Alica, Luciina bývalá spolužiačka z gympla, teraz uznávaná gynekologička.
-Nie...No, vlastne áno...Myslím, že som tehotná. –povedala Lucia a na malý moment zbadala v Aliciných očiach iskierku radosti. Po prehliadke Alica vznešene, z pohľadom víťaza prehlásila: - Lucka, gratulujem ! Mala si pravdu, si naozaj tehuľka! Hneď ti vystavím tehotenskú knižku! – a Lucia sa veru cítila všelijak, len nie ako víťaz.

-počkaj, ty sa netešíš? – Lucia nechcela dávať najavo svoje pocity, ktoré ešte ani sama nevedela dešifrovať, a tak sa zmohla len na lakonicé – ponáhľam sa do práce. – Alica jej napísala ďalší termín, už tehotenskej  prehliadky a Lucia zavolala do práce, že dostala závrat, že jej je naozaj zle a odišla domov. Závrat síce nemala, ale zle jej veru bolo. A to ju bolelo len to srdce...

Doma nečakane objavila Erika.

-Prečo niesi v práci? – spýtala sa začudovane.

-Skončil som skôr, chcel som ťa prekvapiť, ale teraz si mi to pokazila. – lišiacky sa spoza gauča usmial Erik, no jeho úsmev stŕpol pri pohľade do Luciinej tváre. Plakala.

-Ja to dieťa nechcem! – povedala, a usedavo plakala v jeho náručí, potom mlčky pozerali telku, dúfajúc, že problémy vysedia. A išli spať, aj s tým kvantom nevypovedaného.

Keď sa ráno Lucia zobudila, spomenula si na mamu. Mala ju v devätnástich, nechcela dieťa, ale rodina ju presvedčila, a aj tak na potrat nebolo peňazí. A preto je tu aj Lucia. A až vtedy si uvedomila, že odoprieť právo na život svojmu dieťaťu nemôže. Erik sa jej už na to nepýtal, bol k nej pozorný a zahŕňal ju opaterou. Pri večeri sa Lucia rozhodla otvoriť tú tému a spýtala sa:

-Miláčik, ako sa bude volať naše bábo?

Erik sa doširoka usmial a povedal: - keď to bude dievčatko, bude to Lucka, po tej najlepšej mamine na svete. – potom ju nežne pobozkal na líce. 

Po tomto dni prešli už dva týždne. Teraz ležala Lucia v nemocničnej posteli a bola ešte stále v silnom opojení z náhlej straty vedomia. Po pár minútach sa rozpomenula. Keď sa, ako vždy, ráno chystala do práce pocítila pálčivú bolesť v podbrušku a zacítila slabé krvácanie. Rýchlo zavolal Erikovi, a potom už vie len, že nastúpila do auta a pravdepodobne vtedy nastala aj jej strata vedomia.

Teraz počúvala tlmené hlasy sestričiek a ako si podvedome chytila brucho ju napočudovanie, nič nebolelo. Cítila len, ako krváca. Zrazu sa otvorili dvere a v nich stál so smutným úsmevom Erik. Podišiel k nej, sadol si na okraj postele a chytil ju za ruku.

A zrazu si to uvedomila. Všetko je inak. Slzy v jej očiach iba podčiarkovali vety, ktorá sa jej stále podvedome hnala hlavou. Už nieje tehotná.

Vtedy cítila len jedno. Len ukrutnú túžbu raz držať v náručí svoje dieťa...